piatok 2. decembra 2011

Anjelikovské červené Šaty

Je zarážajúce, že viko nebol informovaný o novom príspevku nejakým chaotickým nastavením celého systému. S určitosťou v tom majú prsty Plutóni ( Pre menej vedomých poslucháčov, sa jedná o veľmi praktické a inteligentné tvory planétky Pluto, samozrejme že ich existencia je popieraná, ktoré sa hnevajú na človekov z ČeskoSlovenska, lebo na astronomickej konferencii v Prahe dňa 24.8.2006 vyradili ich planétu zo zoznamu planét slnečnej sústavy.
Predstavte si tú arogantnosť, desiatky rokov o Vás učia, aplikujú zhoršené známky z prírodných vied, len preto lebo sa na Vašu planétu niekto pri teste náhodou zabudne. A potom v jeden deň, znenazdajky, len preto, že nejakej skupinke chaotických astronómov neprinesú obložené chlebíčky na zasadnutie, na ktorom bradatí ujovia aj tak viac vedú monológy sami so sebou, ako diskusiu o explicitných znalostiach. Rozhodne sa, že úbohé Pluto už nebude planétou. Z minúty na minútu Plutóni stratili svoj svet, tisíce kníh zmenilo svoj text, svet zanikol. Existuje aspoň tisíc študentov, ktorí nemajú maturitu len kvôli chybnej kategorizácii jednej planéty, ktorá nakoniec ani planétou nie je ). A preto je svet sivým.
Tajomstvo číslo 1 z kamarátenia Hanny a vika. Dvojičky nehovoria o všetkom. Je zložité ( sem patrí zamlčaná filozofická úvaha ) rozprávať sa o veciach, ale niekedy môže vzniknúť ojedinelá chvíľa, kedy to zložité nie je, a slová vtedy spoznávajú dotyk, vznikajú súvetia, nahrádzajú sa obrázky a pocity spájaním hlások, ojedinelé čarodejné minúty. Hanna je takmer dokonalá. Vznikajú chvíle, v ktorých nie sú slová, preto lebo viko netvorí veľa slov, a ak sa má začať diskusia potom nech má alebo úplne nemá podstatu, a tie krásne chvíle sú vyplnené tichom alebo hm, mm, hmm, mhmkaním. Hanna by mala vedieť, že viko miluje tieto prestoje času, nemusia vždy existovať slová. A niekedy ich môžu nahradiť obrázky.

Červené šaty boli prenikavé, aj knihy sa obzerali za Hannou, takmer vyskakovali z chronologicky usporiadaných regálov ( toto neplatí pre policu s kartami o syntaxe a gramatike, tam o slove chronológia nikdy nepočuli ).
Hanna by si mala niekedy uvedomiť, že viko je chlapec, a v okolí Hanny je množina chlapcov, a v niektorých časoch sa chlapci ( pohlavie, často stotožňované s krátkymi vlasmi, pretekaním sa v premiestňovaní lopty z jednej strany na druhú - čo nie je navnivoč, ale prečo o tom musia toľko diskutovať, hádať sa, využívať spojenie "keby, potom určite". Akoby nestačilo, ešte musia aj sledovať pretekanie ostatných na najväčších plochých obrazovkách, práve v tedy keď prebieha dej tisícov zaujímavých seriálov.
Je pochopiteľné hrať takéto hry, byť divákom na štadióne, podať stávku na víťaza, ale nie je pochopiteľné sledovať denne hodiny ako farebné paličky pobehujú v rozmanitých obrazcoch po ploche. Dokonca viko ocinovi navrhol, že mu fyzikálnymi vzorcami popíše trasu jednotlivých paličiek a predpovie výsledok, naučil sa to vo filme Beautiful mind, kde bol opísaný pohyb holúbkov pri papaní omrviniek. Alebo mu výsledok prehľadne spracuje do tabuľky. ) jednoducho zamilujú do dievčat, dievčat ako dvojička Hanna, oblečených do nenápadných anjelikovských šiat. Potom je kamarátenie veľmi zložité, potom dvojičky chýbajú.
Dokelu Hanna, prečo nemôžeš byť obyčajné dievča s tisícami teoretických problémov s chalanmi, presne také ako tá väčšina, v ktorej si vyrastala? Svet by bol pre vika taký jednoduchý, taký smutný.

Na tisíce krásnych skutkov sa vo vzťahu zabudne, ale jedna hlúpa chyba všetko pokazí. Medzi Hannou a vikom existuje niečo málilinko viac ako kamarátenie, ak viko raz kamarátenie pokazí a chyby začnú Hanne ubližovať, potom Hanna musí zabudnúť.

Navždy s Plutónmi, do nekonečna a ešte ďalej.