A kto je Viko?

Viko zabudok napísať, že je krásny, šikovný, inteligentný a skoro dokonalý chlapec. Pre Hannu by bol celý dokonalý keby sa nerozhodla, že dokonalosť nie je pekná. Má na ňom veľmi rada, že aj keď on tvrdí niečo iné a Hanna niečo iné, tak to celé skončí nejako takto: áno, nie, áno, nie, mh, mm, mh, mm, mh, mh (Hanna občas zabudne, čo vlastne tvrdila a odsúhlasí nejakú volovinu, ktorú vymyslel Viko).

Aha a veľmi podstatná časť Vikovej osobnosti sa skladá z vymýšľania blbostí, ktoré má Hanna rada, teda väčšinou a možno vždy, len sa tvári, že sa jej to nepáči (na tento fakt prišla, keď rozmýšľala, ktorá blbosť sa jej nepáčila). Dnes si Hanna spomenula na Vikov nápad obliecť si v decembri krátke letné nohavice, alebo nahovoriť Sofiu na spoločné stiahnutie Hanniných kraťasov.

Hanna je rada, že má svojho kamaráta, aj pretože kamarátstva môžu byť rôzne, ich definícia nie je presne stanovená, ale vzťahy odjakživa podliehali určitým pravidlám, čo nemusí byť vždy úplne správne. A kamarátstva nie, kamaráti sa majú mať radi, majú byť radi spolu, nemajú sa hádať (iba kamarátsky) a majú poraziť celý svet.

Hanna rozmýšľa, či si dá v piatok červené šaty (tie o ktorých si myslela, že sú divné, usúdila, že sú nositeľné) alebo bielo-ružovú polokošeľu, ktorú má asi 4 roky, ale na sebe ju mala len raz, s čiernou sukňou, alebo s čiernymi nohavicami (to asi nie, Hanna nemá rada, keď vyzerá tak hrozne elegantne ako tety pri okienku) alebo ešte jedny šaty, ktoré nikdy nemala na sebe, sú hnedo-bledohnedo-modré , alebo bude mať ráno zlú zimnú náladu a nebude sa jej chcieť hľadať ktoré silónky nie sú deravé a oblečie si to, čo uvidí (toto bolo uverejnené z toho dôvodu, že Hanna chce aby sa k tomu vyjadril Viko, hoci Hanna sa väčšinou aj tak rozhodne podľa rannej nálady).

Uhm, Hanna sa už rozhodla. Pre červené.