Pozvanie pre Vika

Ahoj pupinko, minule som si prečítala, čo som napísala o roadtripe a pred chvíľkou som si na to spomenula. Je to definícia podstaty roadtripu: Iba ja, kamarát, auto, cesta a cieľ o ktorý ani tak veľmi nejde. Je to len hrubá podstata roadtripu, ešte by sa dalo napísať o voľnosti, slobode a celkovej atmosfére, ale ako sa poznám, vzniklo by príliš veľa viet pri ktorých by sa mohla čiastočne stratiť hlavná myšlienka.

Zmysel tohto článku je veľmi jednoduchý – pozvať Vika na roadtrip.

Do Lisabonu, alebo do Amsterdamu, Istanbulu, hocikam, možno sa Hanna po pár kilometroch rozhodne zmeniť cieľ a odísť trebárs do Kazachstanu. Viko nemôže očakávať, že trasa bude presne z bodu A do bodu B s minimom zastávok. Nie, na roadtripe sa nevyužívajú diaľnice, roadtrip potrebuje križovatky aby mohli vznikať rozhodnutia: ideme rovno, napravo, alebo naľavo? Keď sa dostaneme do Lisabonu cez Helsinky, nevadí. Roadtrip je stvorený na nezodpovedné konanie, vrcholom zodpovednosti je nenabúrať a nestratiť vodičák, technický a občiansky.

Veľa ľudí hovorí, že dnes sa už nedá stanovať hocikde, v niektorých krajinách je to zakázané a dnes je iná doba ... no a čo? Hanna je dostatočne nezodpovedná a drzá na to, aby postavila stan na okraji poľa, alebo niekde pri lesnej ceste, pri rieke a keď aj náhodou niekto ráno príde s tým, že tu sa stanovať nemôže tak čo? No nič, pobalíme sa a ideme ďalej. A okrem toho, pochybujem, že by si nás za jednu noc niekto všimol, veď sa nechystáme stanovať niekde na parkovisku.

Hanna sa bude veľmi tešiť, keď sa Viko pridá na roadtrip, predsa len, s Ronjou sa nedá muckať.

Ahoj najkrajší ľúbený.

Aj toto má Hanna napísané o roadtripe: Auto -  cesta - mapa a sny.