streda 1. februára 2017

Pekne po poriadku

Na známosť sa dáva, že dňa 4.7.2016 ubehol už rok od našej prvej svadby, 18.7. od našej druhej a na kolenách mi práve sedí naše druhé, už skoro polročné, bábo. To si žiada vysvetlenie. 

Zistila som, že pre naivných romantikov a snílkov sa svadby nerobia, tak som musela znížiť svoje nároky a vybavila asi za dva týždne obyčajnú svadbu na Planinke, čo je krásny poľovnícky zámoček kúsok od Katarínky, kde som sa chcela pôvodne vydávať. No nič, už je to za nami, už som zabudla aj na to, ako sa mi každý montoval do "organizácie" a konečná spomienka je krásna. Svadbu som si užila, mala som krásne šaty, veď ako si o svojich šatách myslí každá nevesta, kopec srandy, ženícha, ktorý rozsekol v dobrej nálade tortu a následne zaspal v aute, po odchode nastala krutá manželská realita - novomanžela som si musela odviezť domov, všetky veci z auta vyniesť hore sama, kvetinkám nájsť vázy (rozumej váza, poháre, umývadlo, bidet) a svadobná noc? Hahaha. 





Jedna svadba sa nám málila (skôr sa mi teda málili iba jedny šaty, keď už to má byť iba raz v živote), tak sme si spravili aj druhú - v kostole. Oprášila som na nej maminine svadobné šaty, ktoré jej šila jej maminka, moja babička zo zvyškov látky z kostýmov SND. Ja som bola tretia nevesta, ktorá sa v nich vydávala, druhá bola moja teta.

Po tejto svadbe už žiadne mechehce nenasledovalo, iba obed u farárových susedov, ktorí sú číro čistou náhodou manželovi rodičia. 



Je to zvláštne písať o našich svadbách z takéhoto časového odstupu a zisťovať, koľko toho som už pozabúdala. Manžel má z pochopiteľných dôvodov spomienok ešte menej.

Na svadobnú cestu sme si spravili romantický roadtrip po Balkáne - Srbsko, Bosna, (a už menej romantické) Chorvátsko. Boli to krásne dva týždne, počas ktorých som si rozšírila a poopravila obraz o Srbsku a Bosne, sú to krásne krajiny s milými ľuďmi, ktorí sú ochotní bez požiadania a zbytočných rečí pomôcť.






Roadtrip sa nám páčil natoľko, že sme si ho rozhodli o rok zopakovať, už aj s bábom vo veľkom brušku. 



Bábo si roadtrip užilo, aj natriasanie na makadamových cestách Bosny, dokonca si nič nerobilo ani z nejakého dátumu, ktorý mu bol stanovený na narodenie sa a narodilo sa až, keď samo uznalo za vhodné, jednej tichej augustovej noci, v pokoji, samo, iba s maminkou. Tatinko sa nezobudil, sestrička sa nezobudila. Maminka s bábom  - dievčatkom sa na seba pozerali rozžiarenými očkami, neveriaco, že sa už vidia, dávali si navzájom nekonečnú lásku a tešili sa z tohoto zázraku. Tatinko sa stále nezobudil, tak ho išlo zobudiť bábo, ešte stále bezmenné. Maminka sa v spomienkach na tom okamihu smeje doteraz, tatinko bol mierne povedané - vykoľajený a tak ho ten šok unavil, že celý nasledujúci deň prespal. Bábo dostalo meno, zoznámilo sa so sestričkou a dnes, keď už má skoro pol roka sú to najlepšie kámošky, ktoré sa najradšej jašia.

A teraz už dobrú noc.