Ahoj pupinko, minule som si prečítala, čo som napísala o roadtripe a pred
chvíľkou som si na to spomenula. Je to definícia podstaty roadtripu: Iba ja, kamarát, auto, cesta a cieľ o ktorý
ani tak veľmi nejde. Je to len hrubá podstata roadtripu, ešte by sa dalo
napísať o voľnosti, slobode a celkovej atmosfére, ale ako sa poznám,
vzniklo by príliš veľa viet pri ktorých by sa mohla čiastočne stratiť hlavná
myšlienka.
Zmysel tohto článku je veľmi jednoduchý – pozvať Vika na roadtrip.
Do Lisabonu, alebo do Amsterdamu, Istanbulu, hocikam, možno sa Hanna po pár
kilometroch rozhodne zmeniť cieľ a odísť trebárs do Kazachstanu. Viko
nemôže očakávať, že trasa bude presne z bodu A do bodu B s minimom
zastávok. Nie, na roadtripe sa nevyužívajú diaľnice, roadtrip potrebuje
križovatky aby mohli vznikať rozhodnutia: ideme rovno, napravo, alebo naľavo?
Keď sa dostaneme do Lisabonu cez Helsinky, nevadí. Roadtrip je stvorený na
nezodpovedné konanie, vrcholom zodpovednosti je nenabúrať a nestratiť vodičák,
technický a občiansky.
Veľa ľudí hovorí, že dnes sa už nedá stanovať hocikde, v niektorých krajinách
je to zakázané a dnes je iná doba ... no a čo? Hanna je dostatočne
nezodpovedná a drzá na to, aby postavila stan na okraji poľa, alebo niekde
pri lesnej ceste, pri rieke a keď aj náhodou niekto ráno príde s tým,
že tu sa stanovať nemôže tak čo? No nič, pobalíme sa a ideme ďalej. A okrem
toho, pochybujem, že by si nás za jednu noc niekto všimol, veď sa nechystáme
stanovať niekde na parkovisku.
Hanna sa bude veľmi tešiť, keď sa Viko pridá na roadtrip, predsa len, s Ronjou
sa nedá muckať.
Ahoj najkrajší ľúbený.
Aj toto má Hanna napísané o roadtripe: Auto - cesta - mapa a sny.
