Autoerotika na materskej v praxi

Aj by som napísala autoerotika s deťmi v praxi, ale znelo by to ozaj čudne. Tak sa aspoň pobavme na istej súčasti života, ktorá je po narodení detí trochu zložitejšia a v mamičkovských článkoch sa o nej zase až tak často nepíše. 
Podnet na napísanie článku som dostala včera vo vani, keď som sa tam zhodou okolností ocitla s našim menším dieťaťom. Dieťatko sa hralo, mňa nepotrebovalo, väčšie sa hralo na súši a ja som sa mohla trochu poumývať a relaxovať. No dobre, relaxovať so sexuálnymi motívmi. Cítila som sa príjemne, užívala som si, až kým ... mi dieťa nepustilo na rameno ľadovú vodu. Fasa, nálada zmizla, ako keby ani nikdy nebola a všetky pokusy o obnovenie zlyhali. Rozladilo ma to, hlavne, keď som si v duchu spočítala, že to bol už tretí pokus o hranie sa sama so sebou za poslednú dobu, ktorý mi deti prekazili.

Predchádzajúci pokus sa odohral takto: Po rokoch som opäť natrafila na výbornú poviedku zo sveta fanfiction so sexuálnou scénou v ktorej je majstrovsky skĺbený humor s veľkou dávkou žeravej erotiky a lásky. Nič presladené, fádne, tuctové, jednoducho presne pre mňa. Menšie dieťa spalo, väčšie bolo pri mne, pri počítači, tak som sa s chuťou pustila do čítania. Netrvalo dlho a moje erotické nadšenie sa rozplývalo. Veď, ako sa dá čítať erotická poviedka na polovici monitora, keď na druhej beží Včielka Maja?! Opäť som skončila nepotešená. 

Pokus, ktorým táto nešťastná postupka začala, sa odohral v aute, vedľa urazeného manžela (viď článok: Zo života ostrovanov I). Bol krásny, skoro letný deň, slniečko svietilo, deti boli ticho po absolvovaní zážitkového výletu a mne, na sedadle spolujazdca zrazu čosi začalo chýbať. Mala som krátke nohavice, pod ktoré sa akurát vhodne zmestili prsty, tak kde je prekážka? Spočiatku nikde. Vzrušenie sa stupňovalo, podporovala ho aj škodoradosť, keďže urazený manžel z dôvodu urazenia sa, ani očkom nezavadil na svoju užívajúcu si manželku a tá si je istá, že keby vedel, čo robí, pozrel by sa ochotne. Hahaha, kvôli svojej ješitnosti už prišiel o výbornú klobásu a teraz aj o pohľad na vzrušujúcu sa manželku. Hahahahaha. 
Poznáte to príslovie o smiechu? Kto sa smeje naposledy, smeje sa najlepšie, alebo prečo sa dopredu nikdy nesmiať. Deti zrazu prestali obdivovať okolie za oknom a začala nespokojnosť. Mamí, ja chcem vodičku. Mamí, mne sa to rozpadlo, opravíš mi to? Mamí, pohľadáš mi balónik? Mamí, kedy už budeme doma? Mam mam hug vééé (dá sa na chvíľku zaštupľovať chrumkou). A tak ďalej. Deti mali antimasturbačnú stratégiu premyslenú dokonale. Začali práve v okamihu, keď sa mi už slastne privierali viečka, v hrdle sa tlmili vzrušené stony a okolie mi bolo ukradnuté. Prvá požiadavka, prebrať sa iba minimálne, splniť požiadavku, nálada veľmi neochladla, pokračovať. Druhá požiadavka, nálada je už horšia, tretia požiadavka, mrnčanie, narastá zlosť a vzdialenosť k domu sa skracuje. Vzdala som to, značne rozladená z neuspokojenia sa a ešte rozladenejšia z vidiny, že urazený manžel sa zrejme nechystá posexovať ma. Mimochodom, ja na jeho mieste by som si svoju frustráciu vybíjala tvrdým sexom. Jajajaj. 

*
*
*

A akože som už naštvaná. Kým som napísala tento článok, väčšie dieťa ma asi trikrát prerušilo so somarinami, až sa nakoniec usadilo vedľa mňa a vypýtalo si pozerať rozprávku: Odťahové auto Tom, pri ktorom človek ledva lepí slová do viet, na mierne beletristickejší text môže rovno zabudnúť a písať článok o masturbácii? Absurdná predstava. Skôr si viem predstaviť vegána nadžgávať sa tatarákom.


Super poviedka: https://archiv.hpkizi.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=1654
Rozprávka, ktorá lezie na nervy: https://www.youtube.com/watch?v=1MsXp6LjBwM

Zo života ostrovanov II

Bol raz jeden pekný, voľný deň. Ostrovan rozhodol, že sadáme na bicykle a ideme do sveta, smerom k ostrovnému jazeru, že tam bude chvíľku aj jeho kamarát. Tak dobre. Cesta bola príjemná, ubiehala rýchlo, menšie ostrovniačatko zaspalo v "prívesáku", väčšie sa presťahovalo ostrovanovi do sedanky na bicykli, aby malo menšie priestor na rozťahovanie sa. Keď sme prišli k jazeru, tak ma čakalo prekvapenie, my sme vlastne prišli na kamarátovho kamaráta párty. No nevadí. Začalo sa popíjať, ostrovan trochu viac, s tým prišli aj zaručene triezve nápady typu, zoberme ostrovniačatká na rafting, alebo rovno aj na bungee jumping, veď to si užijeme, pôjde aj xy!!! Netreba podotýkať, že realita by bola takáto: Ostrovanka sa stará o blaho detí počas cesty, ostrovan môže v pokoji šoférovať. Po príchode na miesto určenia sa ostrovanka venuje deťom, ostrovan ponosí veci do požičanej izbičky a ide piť s kamarátmi, ktorých ledva pozná, o ostrovniačatká by sa v ten deň už nestaral a samozrejme ani nasledujúce ráno, veď sa potrebuje aspoň raz za týždeň vyspať (počúva to aj niekto iný?) a hlavne dospať, potom by sa išlo na nejakú super, maximálne baby friendly akciu - ako napríklad spomínaný bungee jumping, bez omamných látok to samozrejme neide, pravdepodobne by šoférovala ostrovanka, ktorá by okrem toho musela hovoriť niečo takéto: Bucko. Bucko! Bucko!!! (zobudil by sa) Dal by si, prosím, Rutke piškótik? Plače. (obmena, úvod rovnaký) Ráchelka potrebuje vodičku. V záujme zachovania zdravia detí by ostrovanka zostala s nimi, kým ostrovan by si užíval to, prečo sem prišiel. A tak ďalej, o tom som ale nechcela písať. 
Pointa je v tom, že ostrovan + alkohol + júlové slnko = ostrovan, ktorý ide na bicykli zo strany na stranu, aj s dvomi deťmi ťahanými v prívese. Chvíľami som mala aj podozrenie na ostrovanove mikrospánky, sú vôbec na bicykli možné? Po chvíľke sa aspoň vládal udržať na jednej strane hrádze, na môj pokyn sme zastavili v krčmičke na kofolku, keďže som bola vysušená ako púšť Gobi, na kojace matky, ktoré toho alkáču veľa nemôžu sa zaručene na žiadnej párty nemyslí, vždy sú na suchu (vyše trojročné skúsenosti). Kofolka padla dobre, malinké ostrovniačatko opäť sladko spinkalo, idylka ako vyšitá, až kým - ostrovanovi sa pomaly zatvárali oči, otvoril ich, bojoval, opäť otvoril, hlavu položil na stôl a zaspal tak tvrdo, že ho nezobudil ani dobre mierený kamienok letiaci do hlavy. My sme mali dopité, chystali sme sa odísť. Čo teraz? Ostrovanka sa naštvala (nebezpečný stav), chvíľu premýšľala, že si vezme ostrovanov bicykel, aby mala ako zobrať deti, dala by si nižšie sedanku, ale potom si pomyslela: "Tak ja sa mám naťahovať s bicyklom, pričom cesta je do kopca a ja mám rada bicyklovanie iba v rovine, prípadne dole kopcom, kašlem ja na to, zistím ako sa robí z prívesáka kočík a ide sa." A tak sa aj stalo. Väčšie ostrovniačatko našťastie spolupracovalo, nevadilo jej nechať nepoužiteľného, tuhého tatinka v krčme na stole, aj s bicyklami, veď s mamou bude väčšia sranda. A aj sme si to užili. Pomaličky sme si išli, už sme boli asi iba desať minút od domu, keď v tom - ostrovan! Na priechode, pred nami, aj s obidvomi bicyklami.
Výlet nekončí, správna športová námaha musí končiť občerstvením v mcdonalde (museli sme sa vracať) a keď už, tak už, zakončili sme to malým pivkom v lokálnej krčme. Výdatný výlet, však?