Niekedy v lete sa ostrovanka pohádala s ostrovanom
ohľadom načasovania letnej dovolenky (a ďalších ostrovanových mimorodinných
akcií) a povedala si, že ostrovana k svojmu šťastiu nepotrebuje,
zbalila ostrovniačatká, vybrala z garáže najkrajšie a najlepšie autíčko
na svete, pobalila všetko potrebné a vyrazila. Ako cieľ si skromne zvolila
Istriu, keďže vyhovovala kritériám – musí tam byť more a nech je to čo
najbližšie. Čuduj sa svete, ostrovanka sa vo svete nestratila, ostrovniačatká
cestu tiež prežili, každé malo po ceste iba jednu krízu (menšie chcelo nutne kúpiť nanuk
hneď tu a teraz, v maďarskej dedine, kde sa nedalo platiť kartou a väčšie
začalo na diaľnici medzi odpočívadlami srdcervúco nariekať, že zadoček bolí) a večer
už spinkali v krásnom meste Labin. Väčšiemu ostrovniačatku sa mesto tak
zapáčilo, že sa hneď po odchode pýtalo, kedy prídeme znovu, už aj s tatinkom.
Tak teda za 4 dni, milá Ráchelka.
Pôvodný plán na tieto dni bol oveľa výživnejší, chcela som
spať prvú noc v Labine, druhú v Sarajeve a tretiu v našom obľúbenom
Belehrade, ale to by sme sa museli naučiť lietať. Z plánu zišlo a zrodil
sa nový plán – podrobne preskúmať každý meter Istrie a hlavne – spoznať Chorvátsko
mimo sezóny. Cez leto sme si nepozreli Pulu, aj, keď sme veľmi chceli (čo to
píšem, malo tam byť chcela, lebo deti mi to hneď zrušili), ani najmenšie mesto
na svete – Hum. Okrem toho som objavila pri Pule národný park Brijuni, kde sú
krásne vykopávky antických víl a samozrejme čarokrásna príroda. V Pule
je aj akvárium, vraj jedno z najkrajších, tak dúfam, že sa deti potešia. Istria
je síce malá, ale nachádza sa na nej aj druhý národný park – Učka. Veľmi
zaujímavé je aj mesto Grožnjan, ktoré chátralo kvôli tomu, že pôvodní
obyvatelia sa odsťahovali. Zachrániť sa ho podarilo vďaka umelcom, ktorí sa sem
nasťahovali, domy postupne zrekonštruovali a podarilo sa im pritiahnuť do
mesta aj turistov. Veľmi sa tam teším, mestečko je, ako aj veľa ďalších na Istrii,
postavené na vrchole kopca v takom starom talianskom štýle. Viete si to
predstaviť? Je to jednoducho celé kamenné mesto, s kamennými domami,
úzkymi uličkami a úžasnou atmosférou. Rovnako, ako už toľkokrát spomínaný
Labin, alebo aj Buzet, Motovun, Pazin a Hum. Zvláštne miesto v mojom pláne má mesto
Poreč, ktoré je síce tiež postavené na kopci, ale na jeho vrchole nie sú domy,
ale majestátna Eufraziova bazilika.
Môj plán na nasledujúce dni a voľné chvíle v nich je
konečne spraviť poriadny itinerár a zaznačiť do mapy všetky miesta, ktoré
chcem vidieť, aj s podrobným popisom, prečo sa mi zapáčili, aby sme
neskončili ako vždy, že si užívame iba cestu a až večer zistíme, že aha,
tuto sme išli okolo mestečka takého a takého, ktoré som mala zakrúžkované
na mape, ale ja už vlastne ani neviem prečo. Ak sa nám aj náhodou nepodarí vidieť všetko, nevadí, u mňa platí stopercentne, že aj cesta je cieľ a veľakrát mám pocit, že ja vyrážam na cesty iba kvôli ceste. Tentokrát to nebude na tom najkrajšom a najlepšom autíčku na svete, lebo ide aj ostrovan, ale čo už, nejaké kompromisy prežijem a v lete si vymyslíme opäť nejakú dievčenskú jazdu bez rušivých nosičov chromozómu Y.
