streda 8. apríla 2015

Ako sa (ne)vybavuje svadba

Rozhodla som sa, že chcem svadbu na Katarínke. Potom som si prečítala, že katolícka cirkev nie je nadšená sobášmi vonku a ani ich nedovoľuje (Katarínka je zrúcanina Františkánskeho kostola a kláštora), ale dá sa poslať list so žiadosťou o výnimku. Tak dobre, to by nemal byť problém, napísala som pánovi Arcibiskupovi pekný list a teším sa na kladnú odpoveď, ktorú očakávam tak do týždňa, max. dvoch. Týždeň prejde, aj druhý, aj mesiac a odpoveď stále nikde. Tak po mesiaci a pol volám na Arcibiskupský úrad, naveľa mi aj zdvihnú a že sa na to pani spojovateľka opýta a dá mi vedieť. Tak znovu čakám, deň, dva, prejde víkend, až to nevydržím a v utorok im volám. Znovu trvalo, kým som sa dovolala, kým ma správne prepojili a dostala som svoju vytúženú odpoveď. V tom sa zarazím ... ozaj povedal že odpoveď nie je kladná? A vraj ju už mám na ceste aj písomne.
Keď si neskôr čítam list, až ma strasie. Ako dôvod zamietnutia mojej žiadosti uvádzajú, že svadba je spojená s pojmom "svadba v kostole". Čože??? Nemám slov. Úplne som stratila reč. Ja, dievča ktoré vyrástlo na Anne zo zeleného domu, kde poznali len svadbu v záhrade alebo v ovocnom sade pod rozkvitnutou čerešňou, pričom im vtáčik spieval počas obradu a ak na nevestu nezasvietilo slnko, považovalo sa to za zlé znamenie sa nemôžem vydávať pod holým nebom?! Aby bolo Kocúrkovo dokonalé, matrikár nás na Katarínke oddávať tiež nemôže, keďže je to cirkevný pozemok. Aj Vám to niečo pripomína? 
Orr bol blázon a mohli by ho preradiť. Stačilo iba požiadať o to; ale len čo by to urobil, nebol by viac bláznom a musel by si odkrútiť ďalšie nálety. Orr by bol bláznom, keby išiel na ďalšie nálety a bol by normálny, keby  tak neurobil; ale ako normálny by si ich musel odlietať. Ak by lietal ďalej, bol by blázon a potom by už nemusel lietať; lenže ak by to nechcel robiť, bol by normálny, a teda by musel lietať ďalej.*
Áno, správne, geniálnosť Hlavy XXII. Hlave XXII neprejde nikto cez rozum. Ja sa o to však pokúsim v pláne C. Ale najskôr som vymyslela plán B.
Plánom B mala byť svadba na terase u rodičov, mamina tam má kvantum kvetiniek, uprostred je vysoký strom, o vtáčikov núdza tiež nie je, okolo terasy sú kamenné múriky ... idylka ako vyšitá, môže konkurovať aj Anne. Tak som sa išla opýtať na matriku, či by s tým nemali problém. A oni ... mali, čuduj sa svete. Vraj to musí byť verejne prístupné miesto, teda do záhrad reštaurácií chodia ale domov určite nie a to je iba jedna z podmienok. No fasa. Tak som sa naštvala a vymyslela plán C.
Geniálnym plánom C má byť upravený plán A, a to tak, že my si svadbu na Katarínke spravíme, lenže bez oficiálneho oddávajúceho. Všetkých pozveme na Katarínku, ja prídem v bielych šatách, vymeníme si prstienky, niekto bude akože oddávajúci, cmuk cmuk, pofotíme sa, pôjdeme na hostinu a na tento deň budeme spomínať ako na našu svadbu. 
Avšak, aby sme boli reálne zosobášení, sľúbime si oddanosť aj pred farárom (osobne sa mi viac pozdáva matrikár, aspoň odo mňa nechce aby som chodila na predmanželskú prípravu učiť sa o sexualite a plodnosti, ďakujem, túto sféru už ovládam, teoreticky aj prakticky) v prítomnosti svedkov a náhodných okoloidúcich. 
Ako sa to nakoniec podarí Vám dám vedieť až sa to podarí. Zatiaľ dovi-dopo, idem si skontrolovať vlasy, či náhodou nezačínam šedivieť.

Ale aby som nebola iba negativistická, musím sa s Vami podeliť o moju obrovskú radosť z našich krásnych obrúčok. Sú strieborné, moja je 3 mm široká, budúceho možno manžela má 6 mm na šírku a na obidvoch je z vonkajšej strany patinovaný vyrazený nápis PUPINKO a ešte malé srdiečko. Sú krásne.




Katarínka
































* Joseph Heller Hlava XXII

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára