piatok 10. apríla 2015

Vedia ma nahnevať matky, ktoré sa o seba nestarajú

Matky, ktoré vyjdú na prechádzku v teplákoch a starej vetrovke, blatových topánkach, s vlasmi mastnými a neučesanými. Fuj! Nechce sa mi veriť, že si nenájdu 5 minút na ako - také zladenie sa a scivilizovanie. Ja si myslím, že moje dieťa si zaslúži mať peknú maminku, môj (možno niekedy) manžel si zaslúži mať peknú (možno niekedy) manželku a hlavne ja si zaslúžim peknú samú seba. 
Keby som vyšla von ako strašidlo, neznamenalo by to predsa, že mi na sebe nezáleží a že matka malého dieťaťa je už aj tak odpísaná (má to ťažké, niet divu, že jej na seba nezostane čas atď. atď.), prečo by sa vlastne mala parádiť, pre koho (akože vážne sa nikto nenájde?! Neverím, už len kvôli tomu aby sa ľudia mohli potešiť pohľadom na mňa sa rada znormalizujem.) a hlavne - že už nemá žiadnu sebaúctu, tobôž nehovoriac o sebavedomí? 
Aby ste si nemysleli, že chcem od matiek aby strávili pol hodinu pred zrkadlom machlením sa (zastávam názor, že menej je väčšinou viac a niektorým maľovanie skôr výrazne uškodí), keďže deti ozaj rady pištia a niekedy som rada, že sa môžem vôbec obuť po sediačky, ale zobrať si zo skrine pekné nohavice (sukňa + pančuchy / šaty + pančuchy) a čisté, hodiace sa tričko (polokošeľu / košeľu / blúzku), sveter, kabát, topánky a učesať sa zvládne každý a netrvá to dlhšie ako obliecť si tepláky. V lete je to radostnejšie - stačí si dať šaty (a nič iné, aby sa ocinkovia potešili ešte viac) a je to hotovo. 
Tak už zahoďte deravé tepláky, bundy s trvalými škvrnami, umyte si vlasy a hrdo tlačte ten svoj kočík, nech celý svet vidí aká ste krásna, šťastná a naplnená mamička (ja viééém, ono to tak vždy nebýva, treba oprášiť herecké nadanie). 
Je to jasné?
Je to ťažké? 
A je to.

Na záver ešte zamyslenie. V niektorom časopise som čítala zaujímavú myšlienku: Moslimky (a ostatné zahaľujúce sa ženy), keď idú von medzi cudzích mužov sa zahalia a potom pred svojim sa krásne oblečú, nalíčia... Naše ženy keď idú von medzi ďalších mužov sa krásne oblečú, upravia a doma sedia v teplákoch, deravých ponožkách, s vyčaptanými papučami.
Je mi jasné, že pôvodná autorka myšlienky si situáciu predstavuje romantickejšie, ako v skutočnosti je, ale prečo by sme si aj tak nemohli odniesť predsavzatie, že budeme o seba dbať, či už vonku, alebo aj doma, pre tých našich obkukaných, ošúchaných, ale aj tak ľúbených mužov. A aj keď nie je žiadny nablízku, tak aspoň sami pre seba. 

Ozaj, dnes si naša malinká slečna prvý krát sama sadla na nočník. Ale iba tak rekreačne. 

1 komentár: