sobota 26. novembra 2011

Čo, ako a prečo na opustený ostrov


Prečo chcem ísť na opustený ostrov? Pretože sa často krát pristihnem, že som zúfalá zo sveta okolo, zo školy kde nás permanentne učia nepodstatné a nevyužiteľné veci, z kamarátok ktoré mi lezú na nervy, z hlúpych názorov, z hodín strávených nad akožeučením, z toho a z toho ďalšieho, našlo by sa toho dosť a preto som začala myslieť na opustený ostrov. Aké by to bolo bývať vo svete vlastných pravidiel a pravidiel prírody? Krásne. Ale na opustenom ostrove predsa nemôže človek bývať sám a tak mi napadlo, že jediný človek s ktorým sa neviem pohádať, ktorého pravidlá sa mi páčia a ktorého mám najradšej na celom svete je Viko.
My dvaja by sme určite vymysleli ako prežiť a ostatné detaily, teda, keby sme len neleňošili. To by sme určite zvládli a vtedy by sme si postavili nejaký bambusový (alebo akýkoľvek – podľa dostupného materiálu) domček, zasadili stromy na chlebík, kinder hrošíkov, mandarinky, nektarinky, citróny, pomaranče, broskyne a všetky stromy, ktorým by sa tam chcelo rásť, poprípade ešte aj paradajky, rukolu, pažitku, kukuricu, zemiaky, avokádo a čo nájdeme v záhrade a po ceste. Aha a ešte určite budeme chovať kuriatka a kravičky (bez mlieka sa nedá žiť!) a pestovať bylinky (keď budeme náhodou chorí, môžeme dokázať, že bylinky sú oveľa účinnejšie, vhodnejšie, menej nebezpečnejšie a sympatickejšie ako chemické lieky). 
 Keby chcel ísť aj niekto ďalší na ďalší opustený ostrov – tu je časť zoznamu: Stan, spacák, karimatka, kladivo, sekera, klince, nožík, hrnce, trojnožka, sieť na ryby, dva sudy, lano, hadica, kresadlo, oblečenie na zimu, knihy, zápisník, nabíjačka, baterka, nožnice, plech na pečenie, modrá ikea taška (do nej sa určite všetko zmestí).
A ako by sme sa na opustený ostrov dostali? No predsa na vtákopyskovi. A keby bolo rodičom za nami smutno, tak môžu zavolať vtákopyska, on ich odnesie za nami na náš osobný svet aby sa uistili, či sme bez civilizácie stále civilizovaný a či nie je človek ukrátený ak nie je zapletený do tej sociálnej pavučiny.
Keby sme zistili, že ešte niečo nemáme, okrem nerozbitných tanierov a teplej perinky, tak by sme mohli poprosiť hviezdičku, či by nám neposlala takú malú krásnu kópiu nás dvoch.
Do poznámky niekde mimo som si napísala: Bol by možný cielený/chcený život na opustenom ostrove? Keď si zoberieme podmienky stredomorského podnebia (napr. Chorvátsko), rátame s tým, že na ostrove sa nachádza voda a aspoň priemerne úrodná pôda, tak podľa mňa áno.

4 komentáre:

  1. Kufrík na kolieskach, pretože ikea taška sa na letisku nosí úplne nevhodne.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Aha, vtákopysk musí odlietať z letiska? Hanna nemá rada kufríky na kolieskach, pretože sa nedajú nafúknuť tak dobre ako ruksaky. Hanna ešte neskúšala ísť na letisko s ikea taškou, ale nabudúce to vyskúša aby mohla vyvrátiť Vikove tvrdenie, pretože to robí veľmi rada.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Aj viko dlhodobo nechápal potrebu kufríkov, potom raz cestoval do cudziny, a na výstavisku musel nosiť 8 hodín tašku na plece. Milión ostatných človekov si pekne ťahalo po výstavisku kufríky a ukladali do nich prospekty, a dokonca tam boli aj ujovia na kolobežke. Viko už presne vie ako sa pripraviť na cudzinecké výstavy.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. A na opustenom ostrove bude nebodaj výstava? Dobre, na nejaké takéto účely je vhodný kufor na kolieskach, ale na cestovanie nie na pár dní je najvhodnejší poloveľký ruksak s množstvom gumičiek a šnúrok na možnosť navýšenia kapacity ruksaku(a pripevnenia stanu a spacáku, karimatky).

    OdpovedaťOdstrániť