Ach jaj, alebo treba v tom spraviť poriadok

Jeden príspevok je o roadtripe a hneď v ďalšom sa spomína nejaká malinká. Ako si to vysvetliť??? 
Pekne po poriadku. 
Zatúlaná Hanna sa konečne dočkala dňa, na ktorý už pár rokov netrpezlivo čakala. Na ten deň si naplánovala spoločnú cestu so Zatúlaným Vikom v najkrajšom autíčku, ktoré kedy svet videl (Viko by si v tomto okamihu povzdychol a povedal: "Áno, áno, viem. Tvoja Toyotka..."). Cesta bola pekná, jemne romantická, riadne kľukatá, s odbočkami a prestávkami. Ten deň si budem pamätať do konca života. Dostala som totižto tri darčeky - dva okamžite a na jeden som si ešte trištvrte roka musela počkať, kým som si ho mohla "prevziať". Ale verte mi, posledný darček bol najkrajší. 

Teraz by som sa rada vrátila k roadtripu spomínanému v úvode článku. 
Bohužiaľ, poriadne som upustila od mojich snov a fantázií, ale aj tak stál za to. Navštívili sme kraj cestovateľov a veľkých dobrodruhov - Česko. Vyrazili sme z Bratislavy, nášho aktuálneho útočiska, cez Rakúsko a prvý cieľ na ceste bol Český Krumlov - idylické mestečko, ktoré obteká rieka Vltava. Bolo založené v trinástom storočí a jeho historické centrum sa skladá zo starých farebných domčekov, ulice sú vydláždené mačacími hlavami, sem tam je niekde zašitý malý obchodík a celú scenériu dopĺňa majestátny zámok ktorý by sa nemusel hanbiť pohostiť ani Ľudovíta XIV. s jeho vyberaným vkusom. Okolo zámku sú krásne záhrady, ktoré sú s ním prepojené dychberúcim niekoľkopodlažným oblúkovitým mostom. Celé mesto je krásne a nesmierne romantické, má len jednu chybu - nezdá sa, ale je strašne kopcovité.







Druhým a posledným mestom v ktorom sme spali boli Karlove Vary. Honosné, nádherné, pyšné mesto. Známe je predovšetkým termálnymi prameňmi, kúpeľmi a filmovým festivalom. Ubytovaní sme boli v starom obrovskom dome, ktorý momentálne slúži ako hotel (nie veľmi využívaný), avšak, jasne som v ňom cítila prítomnosť minulosti, kedy ho obývali urodzené rodiny, ľudia oblečený v brokáte, zamate a hodvábe, usporiadavali plesy a večierky, hmm, tam mala fantázia rozlet. Úplne som sa cítila ako dáma oblečená v rokokových šatách s honosným účesom pripravená vyraziť do spoločnosti. Avšak odbila polnoc (v preklade - nastalo ráno) a my sme sa po veľmi príjemných raňajkách pobrali domov. Cesta bola síce dlhá, ale my sme si ju vedeli skrášliť, napríklad aj prestávkou na veľkej krásne zelenej lúke, kde sme si dali obed na deke v tráve. 



Vtedy mal už môj tretí darček okolo devätnásť týždňov bruškového veku. 
A ako to bolo s darčekom, takzvaným bruškáčikom, ďalej, vám napíšem až nabudúce. 





Snáď mi čitatelia odpustia nesprávne používanie úvodzoviek, len som na Vikovej klávesnici nenašla dolné úvodzovky.