Mamina má najskôr krásne ploché bruško, bruško rastie, rastie, stáva sa z neho chutnučké malé bruško, ešte stále rastie a rastie, stáva sa z neho pekne guľaté bruško, ktoré ešte stále rastie a rastie, narastie na poriadne bruško, ktoré samozrejme ešte stále rastie až vyrastie na veľkosť brušiska. Vtedy nastal správny čas na to aby sa obyvateľ bruška - brušiska rozlúčil s pohodlným životom a prišiel k nám, do sveta plného trápenia ako je obliekanie, papanie, uspávanie, nosenie, respektíve nenosenie, pokusy nenosiť ale voziť v kočíku a nedajbože - prebaľovanie.
Ráchelka, teda spolu s maminkou, sa rozhodla, že ona sa nechce narodiť v nemocnici (čo je chorá?!) kde všetky bábätká plačú a kričia a zvláštni bieli ľudia dirigujú maminky, ale sa chce narodiť doma. Maminka sa dohodla s tatinkom, zohnala pôrodnú asistentku, pripravila balíček k narodeniu Ráchelky, upratala byt, vyleštila kuchyňu (asi tušila, že si na to už dĺĺĺho nenájde čas), upiekla zeleninovú štrúdlu a pomyslela si, že tak teraz sa už ozaj môže bábo narodiť.
A ozaj, bábätko si to pomyslelo tiež, pretože hneď na druhý deň sa krásne narodilo. Maminku ani veľmi nepotrápilo, pritúlilo sa jej na bruško, pomojkalo sa s maminkou aj s tatinkom, tatinko spočítal prstíky a keď sa už konečne malo obliecť, nastal problém - naša slečna sa do pripravených vecičiek nezmestila. Nič to, tatinko našiel väčšie dupačky a potom naše bábätko zaspinkalo. Maminke sa spinkať nechcelo, nevedela sa na Ráchelku vynadívať. Veď ona je taká krásna, tak krásne spinká a tie vlásky, ručičky, prstíky, líčka, krásne guľaté líčka.
Vzduch voňal tajomnom, neskutočnom, bola to krásna posvätná atmosféra, na ktorú veľmi rada spomínam. Napríklad aj teraz, keď ten náš ročný zázrak vylizuje obal od tvarohu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára