Včera mal môj ostrovan naplánovaný bohatý program. Najskôr bol od deviatej ráno do šiestej večer na športovom areály ako jeden z organizátorov olympiády pre sociálne slabšie deti (škoda, že to nie sú tie naše, aspoň by sa im venoval), čo som brala ako obetu, z mojej strany, lebo aj, keď si vzal so sebou naše staršie ostrovniačatko, aj tak ochudobnil druhé ostrovniačatko a mňa o spoločný program a ubral nám aj z toho minima času, ktorý môžeme byť spolu ako ostrovania. Pre informáciu, ostrovan chodí cez soboty do školy, cez týždeň chodí z roboty okolo ôsmej, ráno samozrejme spí, až, kým nemusí odísť.
Ale aby som sa vrátila k podstate problému - ostrovan bol celú sobotu preč a potom si zmyslel, že večer by rád išiel na susedný ostrov, lebo sa tam konzumujú látky ovplyvňujúce realitu, väčšinou nadľahčujúcim spôsobom, teda pokiaľ sa správne odhadne hranica konzumácie. A to ma naštvalo. Kedy naposledy som ja mohla ísť hocikam, sama? Ani do obchodu sa nedostanem bez detí, kedy si ja mám odpočinúť? Netúžim po žiadnych podobných akciách, ja vlastne netúžim ani po úniku z reality bez detí, ja len túžim po praobyčajnom dni, keď budeme spolu, spolu sa budeme starať o deti, žiadne čumenie do telefónu/tabletu/počítača, iba tak spolu existovať v prítomnom okamihu (práve tu a teraz). Najskôr som sa na ostrovana hnevala. A, keď sa ja hnevám, väčšinou ku mne prídu rôzne plány na pomstu. Ach jaj, aj teraz prišiel. Rozhodla som sa ho uskutočniť. Domyslite si diabolský úsmev. Aj ja tu mám slovo, nebude všetko iba podľa ostrovana, kde sme?
Plán bol nádherne primitívny. Zamknem ostrov, kľúče schovám (v tomto som bola vždy neprekonateľná, čo som schovala poriadne sa našlo, až, keď mi na tom už nezáležalo) a ostrovan nikam nepôjde.
.
.
.
.
.
A ANI NEIŠIEL. Hahahahaha. Zúril, hľadal kade-tade, ale účel je splnený. Neželaný vedľajší efekt je ten, že sa ostrovan urazil snáď na sto rokov a nerozpráva sa so mnou.
Potom napíšem, koľko mu to vydržalo, ale praktické to pre neho určite nie je, keďže som sa ho dnes na výlete pýtala, či si prosí tú klobásu, ktorú som kúpila a keďže neodpovedal, tak som ju zjedla!!! Mimochodom, klobása je jedno z jeho najobľúbenejších jedál. Zatiaľ si užívam. :D
A kde bola skrýša? Medzi odloženým kúpeľňovým koberčekom a druhá skrýša(z technických dôvodov, lebo po zamknutí sme ešte potrebovali ísť von, tak som rýchlo musela tajne vybrať jednu sadu kľúčov aby ostrovan nepojal podozrenie) bola v mrazničke. Môžem to pokojne povedať, už mám totižto vymyslenú lepšiu skrýšu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára